FCI Majstrovstvá sveta v agility
Helsinki 2008
Keď sa pred ôsmimi rokmi konali v Helsinkách MS v agility po prvý raz, celý svet pri svojom debute očarila Gerina fenomnálna mama Cita. Okrem City vtedy na MS debutovala aj slovenská výprava, pre ktorú to bola prvá účasť na MS v histórii slovenského agility. To, že aj Gera teraz debutovala v Helsinkách, dodávalo nášmu štartu zvláštnu symboliku a nádej na dobrý výsledok.
Po dlhej, ale krásnej a zaujímavej, ceste naprieč Poľskom a Pobaltím sme do Helsínk šťastlivo dorazili v stredu na obed. Helsinky sú veľké zhruba ako Bratislava. Všetko v okolí centra a širšieho centra je vo walking-distance. V mestských parkoch a lesíkoch, v tesnej blízkosti električiek, sa preháňajú malé zajačiky, ktoré sú večer skoro všade. Pri pohľade na električky chorvátskej značky Končar sme sa cítili skoro ako doma. Bohužiaľ, v celom Fínsku je veľmi prísne nariadenie podľa, ktorého musia byť psy stále na vodidle. Navoľno môžu byť len v špeciaáných oplotených výbehoch na to určených, a samozrejme na cvičáku. Ako je všeobecne známe väčšina fínskeho obyvateľstva je blond. Menej sa však vie o tom, že Fíni sú veľkí športovci. Veľké množstvo z nich sa prepravuje na bicykli (pre bicykle je vyčlenený celý pás na chodníku) a hádam skoro všetci idú hneď po práci behať do mestských lesíkov. Tí čo nebehajú, tak sa so špeciálnymi turistickými paličkami venujú rýchlochôdzi. V Helsinkách sú vytvorené skvelé podmienky pre šport. Samotná hokejová hala (pod ktorou je ešte jedna menšia tréningová hala), v ktorej sa konali naše MS sa nachádza v obrovskom športovom komplexe v blízkosti fínskeho národného futbalového štadióna, okolo ktorého je množstvo ihrísk s umelou trávou.
Hneď ako sme prišli, vydali sme sa k hale. Prekrásna Helsinki Icehall sa nachádza asi 2 km od centra Helsínk. Na parkovisku pred halou sme sa šťastne zvítali s ostatnými členmi slovenskej výpravy. V hale v tom čase pokladali novučičký trávový koberec. Zbytok dňa sme využili na prehliadku Helsínk. Vo štvrtok nás čakala veterinárna prehliadka a tréning. 13 minút nám bohate stačilo na vyskúšanie si povrchu, prekážok (vrátane elektronického stola) a niekoľkých manévrov.
V piatok bolo na programe oficiálne zahájenie MS a súťaž družstiev. Prvý sa bežal Jumping, naše družstvo v zložení (i poradí) Gera, Fatima a Benny štartovalo v poradí 29. spomedzi 30 družstiev. Taktika bola jasná, zbytočne neriskovať a vytvoriť si čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred poobedňajším finálovým Agility. Náš prvý štart na MS sme zvládli na jednotku, zabehli sme čisto, ale keďže som Geru viedla na istotu, čoho dôsledkom boli trochu väčšie oblúky dostali sme tr.b. za čas. Čas bol stanovený prísne, čiže každý väčší oblúk znamenal veľkú časovú stratu. Do štandardného času sa z 90 psov vošli len 3. Po nás bežali Renča s Fatimou. Zabehli čisto a v navlas identickom čase ako my! Poslední z tímu štartovali Hela s Bennym a zabehli čisto v trochu rýchlejšom čase ako my. Zostával už len tím GB. Po prvom kole sme boli na senzačnom 3. mieste !!!
Poobede sa bežalo Agility, vďaka nášmu skvelému umiestneniu v jumpingu sme aj tentokrát štartovali na konci. Začiatok nám s Gerou vyšiel perfektne. Napeckovali sme rovinku skočka-skočka-kladina, a potom Gerica ukázala celému svetu ako dobre jej fungujú brzdy keď musela o 180 stupňov zatočiť do tunela. V parkúre nechýbal stôl, na ktorý Gera bez problémov vyskočila. Avšak počas celých 5 sekúnd vytrvalo štekala a ja som len dúfala, že posledné intenzívne pípanie signalizujúce odchod zo stola budem počuť lepšie ako predošlých 5, ktoré som nepočula vôbec. Našťastie som ho počula. Všetko išlo ako po masle, až kým nám prekážka číslo 13 nepriniesla smolu. Geru som nenaviedla ideálne a zhodila ju. Bohužiaľ, sme k tomu ešte pridali odmietačku a zhodenie na 18. Renča s Fatimou odbehli čisto. Benny preskočil zónu na kladine a áčku. Prepadli sme sa tak na 6. miesto, ktoré je historickým úspechom slovenského agility. K medaile nám nechýbalo veľa.
Bolo sa treba rýchlo otriasť z piatkového sklamania, lebo v sobotu nás už čakal Jumping jednotlivcov. Parkúr bol pekný, technický a točivý. Tento rok všetky parkúry svojou technickou obtiažnosťou zodpovedali vážnosti podujatia. Odštartovali sme. Gere sa však ako jedinej na parkúre šmýkalo (hoc predošlých ani nasledujúcom behu nemala s povrchom najmenší problém), keď sa hneď po druhej skočke svojím nosom dotkla umelej trávy. Asi sme chceli až moc. Gera aj napriek šmýkaniu išla naplno. Až sme prišli do kombinácie 10-11, kde sa po 10tke. opäť mierne šmykla, mojou chybou sme získali na 11tke odmietačku a naše šance na nulu a dobré umiestnenie boli zmarené. Avšak rovnako ako v prvých dvoch behoch Gera šla super. Perfektný výkon v jumpingu predviedla reprezentantka Slovinska Petra Pečar s BC Veni, ktoré v ňom obsadili 3. miesto. Pekný výkon predviedli aj Alen Mareković s Myf a Željko Gora s Djurdjou (obaja CRO), ktorí zabehli čisto.
V nedeľu nás čakal posledný beh – Agility jednotlivcov. Gere bohužiaľ hneď v úvode na áčku nevyšiel krok a preskočila zónu. Pokračovali sme však pekne. Po úkažkovom prekonaní kladiny, sa rovnako ako v piatok ozval obdivný údiv celej haly. V zápätí sme pridali ešte jedno „exhibičné“ prebehnutie kladinou (tentokrát bolo treba ísť do tunela, čiže DQ) a naša premiéra na MS bola za nami. Už sme si len v hľadisku vychutnávali napätý boj o medaily v kategórii large. Veni, Myf a Djurdji to nevyšlo, ale striebornú medailu si vybojovala skvelá maliňáčka Cirkus z Nórska !
Blahoželáme tiež k skvelému šiestemu miestu v kategórii medium našej kolegyni z reprezentácie Olge Novákovej a jej šeltii Messengerovi !